Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Únor 2018

Dobre

6. února 2018 v 0:50 | Ariel
Zase počúvam tvoje pesničky a som taká smutno pokojná. Tak píšem.

Mám zatvorené oči. Zatiahnuté závesy. Nič nepočujem. Som inde, nie tu. Žijem na mieste ďaleko od reality. Som tam šťastná.
Ešte dva týždne, kým sa to zase rozkrúti. Kým sa budem musieť zase vrátiť. Ale nemyslím na to, lebo som proste fakt šťastná. Na to sa snažím myslieť. Na to, že som šťastná s ním, na to, že som šťastná sama. Proste mi je dobre.

Mala som fakt strašného silvestra. Sľúbili sme si, že už nikdy nepôjdeme na party k niekomu, koho ani jeden z nás nepozná. A ja som si sľúbila, že už nikdy nepôjdem do Šlapaníc. Ani na party so psami. Aspoň zatiaľ nie, strašne sa bojím psov.
A odvtedy sa stalo už asi všetko.. Záchvaty úzkosti, skúšky, záchvaty šťastia, skoro rozchod a nakoniec separátny mier.

Trávila som veľa času sama v Brne a začalo mi byť smutno, že som sa rozhodla neísť tam na školu. Vyžaruje niečo iné, ako Bratislava. Viete, ten pocit, keď idete sami po ulici. V každom meste je ten pocit iný. A ten brnenský je strašne fajn.
Našťastie si ho môžem ešte nejaký čas užívať.

Uvedomila som si, že moje problémy s úzkosťou narastajú a ja to musím nejako riešiť. Debilný perfekcionizmus, debilné TO DO listy, debilné rituály, debilné očakávania. Neznášam sa za to, ako strácam schopnosť byť spontánna, nemať kontrolu. Úplne sa rozsypem, keď sa veci zmenia. Keď nejdú tak, ako som zvyknutá. Aj on to neznáša. Nerozumie, že ma to drží nad vodou. A zároveň ťahá dolu.. On je zase príliš voľný. Neplánuje, nerieši, nešetrí, žije. Ak ma raz opustí, bude to pre toto. Stereotyp. Ten on neznáša.

Konečne som pochopila, ako to je s láskou. Ako to funguje. Že nejestvuje ten pravý. Ten dokonalý a bezchybný. A že nič nestratím, ak s ním ostanem navždy. Že nič nezmeškám. Že aj s tým chalanom, s ktorým sa mi stretol pohľad a mohla by som ho milovať, by som bola šťastná, rovnako ako aj stovky iných dievčat. Že aj on by robil veci, ktoré by mi vadili. Že aj s ním by som sa pre niečo hádala. A možno by to bolo horšie. Možno by nečítal knihy a neznášal by mačky.


A možno raz po dva a pol roku vzťahu si uvedomíte, že on má vlastne radšej psy a pravdepodobne tie deti raz bude chcieť a tak len zavriete oči a pôjdete umývať riad, lebo taká čistá realita vás ničí.



Mala som v hlave neporiadok. Ale už je vonku a ja zase môžem počúvať tvoju hudbu a počítať nádychy.