Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Posledný

28. prosince 2017 v 16:13 | Ariel
Posledný článok v tomto roku.

Mám práve teraz písať seminárku, tak ofc, píšem tu. Taká moja tradícia. Som doma a práve je mi celkom dobre, až na úzkosť z tej seminárky. Asi som si na tie pocity už celkom zvykla, keď s tým nič nerobím.

Je mi celkom dobre, lebo mám život nalinajkovaný. Lebo si veci riadim sama. Lebo mám prvýkrát v živote vlastné mnou zarobené peniaze. Lebo si sama vyberám priateľov a soundtrack k môjmu životu. Lebo jem kedy chcem, koľko chcem a necítim sa previnilo. Lebo moje telo je s tým okej. Lebo mám všetko, čo potrebujem. Lebo mám koho milovať a on mi to vracia.

A to, čo neviem ovládať, pred tým utekám. Pred vašimi debilnými pocitmi, ktoré vo mne vyvolávajú pocity viny. Pred vašimi skurvenými hádkami, ktoré nikam nevedú a mňa už unavujú. Pred vašimi obmedzenými názormi, ktoré nebudem proste počúvať, lebo nemusím. Pred všetkým, čo ma nerobí šťastnou. Pred tým, že sa mi možno rozpadne rodina a možno sa rozpadneme všetci.
Utekám. Zatváram dvere. Lebo viac toho už nezvládam. Mám toho presne po rysku, presne po vyznačenú hranicu. Úplne doplna. Tak, že sa to ešte neprelieva, ale ak fúkneš, rozleješ.

Rozumiete mi?

Na viac sa nezmôžem. Ešte nie. Mrzí ma to.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mrtvá Duše Mrtvá Duše | Web | 3. ledna 2018 v 10:39 | Reagovat

tak to se máš, že se máš dobře to já jsem nemocná nějaká chřipka a k tomu deprese

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama