Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Strach

30. října 2017 v 15:37 | Ariel
Som niekde tam, som prítomná. Stojím v pozadí a pozerám sa. Mlčím. Nezasahujem. Chcela by som, no zviera ma úzkosť. Neviem sa nadýchnuť. Ľutujem svoje rozhodnutia a zároveň viem, že neboli nesprávne. Počúvam. Hryziem si peru. Zatínam päste. Skrývam slzy. Chcem utekať. Chcem kričať. Chcem nebyť. Chcem byť navždy.

Bojím sa.

A veci sa dejú a ja ich nedokážem zastaviť. Spomaliť. Všetko zrýchľuje. A ja sa trasiem od strachu, že príde koniec. Že je niekde blízko a ja ho nedokážem naplánovať, kontrolovať, ovládať. Tak, ako to robím so všetkým vo svojom živote. Všetko riadiť. Vždy všetko vedieť. Vždy mať pravdu. Všetko robiť najlepšie alebo to nerobiť vôbec. Vidieť budúcnosť.

A ty ma ťaháš späť do reality, učíš, chrániš, miluješ. No čo keď ťa stratím?

Veci sú tak pominuteľné. Životy, momenty. Spomienky.

Všetko strácam. Kedy stratím teba? Raz určite.

Kedy stratím seba? Mám sa vôbec?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sentimentálna. sentimentálna. | E-mail | Web | 30. října 2017 v 18:57 | Reagovat

strach je prirodzenejší ľudský pocit než čokoľvek iné. prichádza a zostáva ako dlho sa mu zachce. oslabuje nás. a niekedy naopak nakopáva. aj ja sa bojím. aj práve teraz ma zviera ťažoba, ktorú nedokážem odohnať preč. štve ma, aká som slabá. ako som málo odolná.
neviem ti poradiť.  neviem ťa upokojiť. všetky tvoje obavy sú opodstatnené a popierať ich by bolo popierať pravdu. a to sa nemá. tak len... zostáva ti dúfať, že to vydrží čo najdlhšie. že sa máš. že príde moment, keď znova budeš vedieť, že máš všetko pod kontrolou.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama