Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Leden 2017

Veci, ktorých sa už nebojím

6. ledna 2017 v 0:36 | Ariel
Po druhej prskavke, troch glgoch šampanského, naozajstnom polnočnom bozku z lásky a asi 4570268 ohňostrojoch sme sa vybrali naspäť na byt. A jediné po čom moja duša pišťala bolo ľahnúť si spoločne do postele a zaspať v hrejivom objatí.

Asi tu niekde som si uvedomila, že ja už naozaj, seriózne starnem alebo dospievam (to znie krajšie). A asi som s tým v pohode.
Možno iba nie som ten človek, čo ostane na party do rána a veľa pije a užíva si a je tak šťastný.
Asi som tá, čo myslí na rannú opicu a na to, ako jej budú smrdieť veci od cigariet a že minie veľa peňazí. Asi som tá, čo sa radšej dá do pyžamka a pozerá seriál.

Ale to vôbec nevadí. Som to ja a mám sa rada. A ak sa niekedy rozhodnem ísť na party a ostať tam do rána, bude to okej a bude okej aj to, ak nikam nepôjdem.

Volajú to FoMO - Fear of missing out. Keď sa cítiš úplne blbo, keď nejdeš s kamošmi von. Ako že zmeškáš všetku zábavu a stanú sa skvelé veci, ktorými nebudeš súčasťou a tak nejako vypadneš z kolektívu a proste už nebudete taká parta, lebo ty si tam nebol a nezažil to s nimi. Tak ideš, aby si nič nezmeškal.

A ja ho už nemám. Už mi nie je blbé povedať nie, neprídem, keď na to proste nemám chuť. Lebo ak ma tí ľudia potom vyradia z partie, tak mi za to pravdepodobne vôbec nestoja.
Toto je jedna z vecí, ktorých sa už nebojím.

A čoho sa ešte nebojím?

~ Nebojím sa strihať si vlasy, keď mám pocit, že to treba spraviť. (povedala po tom, čo si prvýkrát sama ostrihala asi tak pol centimetríka vlasov) ...aj to je niečo

~ Nebojím sa tak veľmi o budúcnosť. Pretože na najbližšie roky som vystaraná so školou a asi aj preto, že mám jeho. A on mi dáva ten krásny pocit, že nech sa deje čokoľvek, všetko zaženie jeho objatie. A keď si predstavujem svoju budúcnosť, je tam on.

~ Nebojím sa jedla. Ale ešte stále sa trochu bojím váhy a zrkadla.

Práve teraz mám také malé týždenné prázdniny. Také, kedy sa neučím a zároveň nestresujem a necítim previnilo. Také, kedy sa celé dni hrám Simsa a pozerám seriály a robím absolútne nič a je to prenádherné.
Síce mi už pomaly končia, ale myslím, že je fajn si z času na čas odsunúť povinnosti a vytesniť ich z mysle.
Zavrieť strašiaka do škatule a tú postaviť na balkón. Nemať to na očiach, nemyslieť na to.

Mimochodom, nakoniec som to všetko zvládla a napísala každú seminárku, ktorú som mala a napísala som ich dobre. A teraz ma čaká ešte jedna, ale nerobím si pre ňu vrásky.

Lebo všetko bude raz dobré.