Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Čítam

30. října 2016 v 1:21 | Ariel
Jedna z vecí, ktorou som si istá je, že milujem knihy. Milujem ich zvonka i zvnútra.
Čítam už asi 17 rokov a za ten čas som bola súčasťou desiatok príbehov. Boli v nich moje prvé lásky, moji najlepší priatelia, objekty môjho obdivu a niekedy aj závisti.
V poslednej dobe (presnejšie, posledné 3 roky) čítam o dosť menej ako kedysi. Viac času venujem internetu, no snažím sa to pomaly zmeniť a aspoň čiastočne vrátiť do starých koľají.

A aj keď už čítam menej, o to viac knihy zbieram. Jedna z najlepších vecí, ktoré mi Bratislava dala, je možnosť túlať sa po burzách a antikvariátoch a za smiešne ceny si ťahať domov poklady, ktoré by som už len ťažko niekde zohnala.
Moje police na intráku sa zaplnili knihami a už ich mám mnoho aj doma. Samozrejme, nie sú to obrovské množstvá kníh a nevlastním žiadnu monumentálnu knižnicu... zatiaľ. No nateraz sa zbieranie kníh stalo mojou malou obsesiou.

Posledná kniha, ktorú som čítala bola 1984 od Georgea Orwella. Nebola to kniha na jeden hlt, dotkla sa ma a prinútila ma zamýšľať sa. A to je poväčšine to, čo v knihách hľadám. Dobrá kniha pre mňa znamená dielo, ktoré sa ma dotkne, niečo vo mne zmení a keď ju dočítam, kus vo mne zomrie spolu s ňou a zrodí sa nový.

Momentálne mám na nočnom stolíku položený Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej. A ja si hovorím, že budem viac čítať a nie len správy v chate, popisy na instagrame, blogy a články o všetkom možnom, lebo to ma robí šťastnou a hrdou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama