Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Ríbezľové víno

9. června 2016 v 1:40

Dnes som bola na poslednej skúške. Ešte neviem výsledky, ale myslím, že už to mám za sebou.
Prvý rok na vysokej.
Ako veľmi som sa za tých 10 mesiacov zmenila. Ako veľa som toho stratila...


°°°°°°°°°°°°

Pijem ríbezľové víno a obzerám si svoju intrákovú izbu a vlastne celý svoj život. Chytá ma nostalgia. Spomínam na všetky chvíle, kedy som toto víno pila. Bolo ich tak veľa a zároveň tak málo, že si pamätám takmer všetky, alebo aspoň tie najdôležitejšie.

Prvýkrát to bolo na opekačke pri vode so spolužiakmi. Bolo lacné, vyzeralo dobre a nepotrebovali sme naň vývrtku. V ten deň sme mali voľno v škole, asi cez maturity, a tak sme šli opekať. Bolo to v čase, kedy sme ešte reálne opekali. Mali sme asi 16. Kúpili sme loptu, ktorú sme si prisahali vlastniť až do maturity a o pár minút nám spadla do priehrady a navždy zmizla. Mohla to byť predzvesť osudu nášho priateľstva. Akoby znamenie, že ľuďom netreba veriť a sľuby a nádeje často zapadnú prachom. Bolo to prvé víno, ktoré mi chutilo a sľúbila som si, že ho budem zbožňovať naveky.

Pili sme ho, keď sme sedeli pri vode v lodenici a boli šťastné. Rozprávali sa o všetkom, smiali sa a cítili sa navždy prepojené. Hovorili sme si o svojich mužoch a snívali o budúcnosti. Možno práve vtedy som si uvedomila, ako to miesto milujem a ako ich nikdy nechcem stratiť. V tú noc naše víno chutilo ako zúfalá túžba zastaviť čas a aspoň na jednu noc vypustiť strach z hlavy.

Pili sme ho aj na ich 18-te narodeniny. Pili sme ho cestou cez námestie. Chutilo ako džús a sny. Bola to naozaj krásna noc, myslím, že som bola skutočne šťastná. Prvýkrát v živote som videla bielu fixku a posledný jej hodinky. Už vtedy som šla domov skôr a cítila, že tam prestávam patriť.

Potom som ho pila s kamarátom, ktorý mi rozumel a aj napriek všetkému ma nikdy nepobozkal. To je jedna z vecí, ktoré si treba na mužoch vážiť. Pozerali sme na hviezdy a počúvali zvuky mesta a zrazu sme boli strašne krehkí a zraniteľní. Už vtedy som chcela všetkých zachrániť a už vtedy som tušila, že to nebude možné. Chutilo aj jemu a vždy, keď sa stretneme, chce, aby sme si to zopakovali. Neviem či mu viac chýba sladká chuť ríbezlí alebo duševná nahota.

V júli som ho pila znovu. Ja, môj muž a ona. V ten večer som ich zoznamovala a strašne som túžila po tom, aby sa spriatelili. Myslím, že sa to vtedy nepodarilo, až neskôr, keď sa on prestal hanbiť a ona videla, aká som s ním šťastná. Jedli sme pizzu, sedeli na schodoch pri vode a snažili sa prekonať ticho. Desilo ma, že si nemajú čo povedať. Desilo ma, že si medzi nimi budem musieť vybrať. A tak to víno chutilo ako sklamanie a nenaplnené očakávania, no napriek tomu to bola krásna noc.

Jedna z prvých vecí, ktoré som si v Bratislave uvedomila bola, že doma bolo všetko lacnejšie a už ani naše ríbezľové víno sa nedalo tak ľahko a lacno zohnať. Prvýkrát som ho tu pila počas jedného víkendu, kedy sme tu obe mali svojich mužov a len tak sedeli u mňa na balkóne a zbližovali sa. Bolo ešte teplo a krásne a my sme mali stále vysoké očakávania a zvyšky ideálov. Pamätám si, že ten večer chutil ako smútok za domovom poprepletaný bozkami, ktorými sa nám dodnes darí utekať pred realitou.

Naposledy to bolo tu, na tejto izbe. Na moje 19-te narodeniny. V deň, kedy som sa rozhodla byť úplne sama a bez kontaktu so svetom, no moja priateľka bola tvrdohlavejšia. A tak sme spolu pili víno a jedli pizzu a potom sa vybrali v ústrety noci plnej svetiel a boli to najkrajšie narodeniny, lebo som sa na nič nemusela hrať. A to víno chutilo ako dospelosť a realita a hlboký smútok za všetkým čo bolo a už nikdy nebude.

Odvtedy som moje víno nenašla v žiadnom obchode. Až dodnes, kedy pripíjam na celý rok a na celú éru ríbezľového vína, ktoré ako jediné so mnou ostalo aj po tom všetkom a aj napriek tomu, že vždy chutí inak, nikdy sa nezmenilo.
To ja.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ella Ella | Web | 30. června 2016 v 13:34 | Reagovat

Páni, neuvěřitelně napsaný článek! Musela jsem si to číst víckrát...a stále mne nenapadají slova co napsat. Úžasné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama