Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Leden 2016

Rozhodnutia

11. ledna 2016 v 1:16 | Ariel
Niekedy v živote príde tá chvíľa, kedy sa zamýšľate nad tým, ako si predstavujete svoju budúcnosť. Akú školu vyštudujete a kde budete pracovať. Či budete mať s niekým vzťah, či sa vezmete a či to bude celoživotná láska. Premýšľate nad sebou ako rodičom, a či ním vlastne chcete byť, a nad tým, ako bude vyzerať váš domov.
Ja sa snažím tieto chvíle obmedziť, lebo skutočne neviem, ako chcem, aby môj život vyzeral o pár rokov.

Našťastie máme možnosť všetko skúšať.

Skúsiť ísť na školu, ktorá vyzerá, že vás môže baviť. A ak to tak nebude, skúsiť inú.
Ísť s ním von a potom znova, bozkávať sa a skúsiť to spolu aspoň na pár pekných chvíľ. Veď ak nie, nič sa nedeje.

Niekedy sa ale treba rozhodnúť.
A vtedy sa pred vás postaví kopa otázok.

Je toto to, čo naozaj chcem?

Lebo aj keď môžem vyskúšať kopu škôl, niečo ma to bude stáť. Lebo aj keď môžem vyskúšť kopu mužov, niečo nás to všetkých bude stáť.

A tak dnes večer sedím na svojej nevlastnej posteli a premýšľam nad svojím životom.
Chcem naozaj študovať psychológiu a raz možno byť psychologička? Chcem s ním byť navždy, vziať si ho a možno si s ním založiť rodinu?
Čo vlastne chcem?

Desí ma to. Striasa ma pri pomyslení na deň, kedy sa budem musieť rozhodnúť. Dnes to nebude. Dnes pôjdem spať a zasa vstanem. Dnes sa budem učiť, aj keď to niekde vnútri strašne nechcem robiť.

Nebudem sa ešte rozhodovať. Dnes nie. Možno inokedy.

Ale raz to musí prísť.