Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Ja

28. prosince 2015 v 23:30 | Ariel
Sú veci, ktoré človek potrebuje robiť, inak sa cíti bezvýznamne, prázdne.
A keď ich zrazu robiť prestane, lebo má málo času, nemá priestor alebo možnosť, život stráca farby.
Toto sa mi stalo.

Stereotyp. Apatia.
Asi tak by som popísala svoj život za posledné tri mesiace.
A ešte on. Jediné svetlo na oblohe bez hviezd. Jediné spojenie s mojou dušou.

Nemám rada zmeny. Vždy ti niečo vezmú. A ja nerada strácam.
Stratila som seba. Prestala som písať, čítať, obdivovať prírodu. Prestala som plakať. A nikdy by som neverila, aké ťažké je žiť bez sĺz. A bez možnosti smútiť a nemusieť to nikomu vysvetľovať.

Ale teraz pomaly, pomaličky čerím hladinu beznádeje a začínam dýchať.

~.~.~.~

Blíži sa moje prvé skúškové a ja sa vyhýbam učeniu všetkými možnými spôsobmi. To je vlastne dôvod, prečo píšem tento článok. Snažím sa nepremýšľať nad budúcnosťou. Nad tým, ako spravím skúšky a či sa stíham naučiť, nad tým, či chcem na tej škole vlastne ostať a ak nie, tak čo iné by som chcela. Nechcem nič. Chcem byť šťastná a to som, lebo mám jeho.

Rozhodla som sa, že si tieto sviatky spravím po svojom. Tak, ako to mám rada. Sedím sama vo svojej izbe, stretávam sa len s rodinou a nejaké kávičky a kecy s bývalými spolužiačkami neriešim. Ani pivo s kamošmi. Mám taký zvláštny pocit, že už žiadnych nemám, no zmierila som sa s tým.
Počúvam hudbu, pozorujem oblohu, hviezdy a mesiac a západy slnka, robím maľované krížovky, hrám nezmyselné hry, pozerám rozprávky a seriály, jem všetko, na čo mám chuť a necítim sa previnilo. Alebo iba trošku. Som šťastná.

A teraz píšem a je to strašne dlhá doba, čo som to robila naposledy a cítim to, lebo mám strach. Ale je to jedno. Lebo nič nebude zlé navždy.
Všetko plynie. To je na živote krásne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jay jay | Web | 29. prosince 2015 v 15:54 | Reagovat

aj môj život je v posledných mesiacoch stereotypný a nič sa nedeje a občas som taká neproduktívna (it sucks). niekedy až zúfalo potrebujem nejakú spoločnosť a nakoniec aj tak zostanem sedieť doma, prípadne moje myšlienky je nútený počúvať len jeden človek a uvedomujem si, že svojich reálnych kamarátov môžem spočítať na prste jednej ruky.
najdôležitejšie je to, aby si vážne bola šťastná a ak si, tak potom nikde nie je problém. niekto je šťastný na pive s kamarátmi a s kecaním s bývalými spolužiačkami, niekomu stačia iné veci. :)

veľa šťastia na skúškach!

2 Asking Astoria Asking Astoria | Web | 29. prosince 2015 v 18:51 | Reagovat

To o ztrácení a změnách je překrásně napsáno. Jinak ti přeju moc štěstí ve u zkoušek. :)

3 Alfa Alfa | Web | 2. ledna 2016 v 11:47 | Reagovat

Tá prvá časť článku, teda,... akoby si čosi písala o mne... tiež v poslednom čase sa všetko dialo rovnako, stereotyp, únava, nerobila som čo som chcela.. a je zvlástne, že práve keď nič nerobím, tak nemám ani na nič čas.. pritom ho je dosť, len človek je akoby inde a nič nechce. alebo by aj chcel, len sa mu nechce... nemá chuť a tak..
možno práve teraz cez voľno sa to trošku zlepšilo, ale už prichádza na mňa zas ten pocit, že už o deň a pol budem musieť zasa vstať a ísť do práce...a zas ten istý kolobeh dookola... neviem dokedy to takto budem zvládať, hoci to nie je až také strašné, pretože niektorí sú na tom horšie... ale i tak, je to záťaž a človek sa nevie nikam pohnúť... no radšej už dopíšem, lebo trepem...
A veľa šťastia pri skúškach :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama