Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Lúčenie

13. září 2015 v 22:46
Sedím vo svojej izbe a plačem. Dnes odchádzam.
Nie navždy, nie na rok, len na pár týždňov.
Idem na vysokú. Nikdy som nebývala na internáte, možno preto mám v sebe toľko pocitov.

Zbalila som si toľko vecí, že moje hniezdočko samoty je napoly prázdne. Z posledných síl sa snažím nahádzať do krabice čo najviac drobností, ktoré mi pripomínajú minulosť. Ale stále to nestačí.

Akoby som neopúšťala len svoju izbu, ale celý svoj život. Viem, že sa tu už nikdy nevrátim natrvalo. Už nie taká, aká odchádzam. Toto bude izba, v ktorej strávim víkendy, prázdniny, skúškové...Už nie izba, v ktorej budem žiť.

Nechávam tu toľko vecí. Priateľov, detstvo, kus seba. Cítim sa rovnako prázdna ako moja polička s cennosťami. Beriem si ich so sebou. Ale budú pre mňa aj naďalej znamenať toľko veľa? Alebo ich vyhodím, lebo sa stanú haraburdami?

Zmieta mnou zúfalá túžba odniesť si so sebou čo najviac kúskov domova, no ten pocit, ktorý som si v tejto izbe za poslené mesiace vytvorila si vziať nemôžem. Ani minulosť, priateľov, emócie.

Zrazu sa cítim, akoby som nič nevlastnila. Čo ak už nikdy nebudem niekam patriť?

.-.-.-.-.-.-.-.-.

To malé zlatovlasé dievčatko z fotiek už viac nie je malé. A všetci doma vedia, že to už nikdy nebude také, ako predtým.
A mne ostali už len slzy a spomienky.
Zajtra to bude lepšie, to viem. No dnes večer budem smútiť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sovenka Sovenka | Web | 13. září 2015 v 23:02 | Reagovat

Citim sa podobne, az na to ze odisiel moj priatel.. Tiez ide na vysoku skolu, predvcerom odisiel. A nech si hovori kolko chce, ze vsetko bude tske iste len bude na intraku .. Nic uz nebude take ako predtym. Cim starneme tym mam pocit ze sa mi vsetko a vsetci odcudzia... Ale prajem ti nech sa ti dari na vysokej skole. :) ...

2 studentovo-smetiste studentovo-smetiste | E-mail | Web | 19. září 2015 v 20:21 | Reagovat

já to měla podobně. hrůzu jsem měla z toho, že v novém městě nebudu nikoho znát; vždyť přece jako bych začínala nový život.. já se z toho tak vyschýzovala, že to nakonec nebylo tak hrozný (i když první půlrok jsem bloudila neznámýma ulicema jak duch, introvert, bez kamarádů..) Podstatný je, že to už neplatí.

ať ti to vyjde! přeju pár dobrých dových kamarádů, dobrou náladu a hodně energie (vysoká jí ráda požírá :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama