Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Září 2015

Lúčenie

13. září 2015 v 22:46
Sedím vo svojej izbe a plačem. Dnes odchádzam.
Nie navždy, nie na rok, len na pár týždňov.
Idem na vysokú. Nikdy som nebývala na internáte, možno preto mám v sebe toľko pocitov.

Zbalila som si toľko vecí, že moje hniezdočko samoty je napoly prázdne. Z posledných síl sa snažím nahádzať do krabice čo najviac drobností, ktoré mi pripomínajú minulosť. Ale stále to nestačí.

Akoby som neopúšťala len svoju izbu, ale celý svoj život. Viem, že sa tu už nikdy nevrátim natrvalo. Už nie taká, aká odchádzam. Toto bude izba, v ktorej strávim víkendy, prázdniny, skúškové...Už nie izba, v ktorej budem žiť.

Nechávam tu toľko vecí. Priateľov, detstvo, kus seba. Cítim sa rovnako prázdna ako moja polička s cennosťami. Beriem si ich so sebou. Ale budú pre mňa aj naďalej znamenať toľko veľa? Alebo ich vyhodím, lebo sa stanú haraburdami?

Zmieta mnou zúfalá túžba odniesť si so sebou čo najviac kúskov domova, no ten pocit, ktorý som si v tejto izbe za poslené mesiace vytvorila si vziať nemôžem. Ani minulosť, priateľov, emócie.

Zrazu sa cítim, akoby som nič nevlastnila. Čo ak už nikdy nebudem niekam patriť?

.-.-.-.-.-.-.-.-.

To malé zlatovlasé dievčatko z fotiek už viac nie je malé. A všetci doma vedia, že to už nikdy nebude také, ako predtým.
A mne ostali už len slzy a spomienky.
Zajtra to bude lepšie, to viem. No dnes večer budem smútiť.


Utekám

8. září 2015 v 23:41
Vymeniť blog je ako spáliť minulosť. Veľmi zvláštny pocit. Mám strach niečo napísať. Ako keď si kúpim nový zápisník. Nikdy nevypĺňam prvú stranu. Bojím sa, že mu tým nechtiac určím budúcnosť. Bojím sa, že si to rozmyslím a nebude to už pravda.

Dalo by sa povedať, že utekám. Robím to stále. Pravidelne každý piatok, pri hádkach a občas pri rozhodnutiach. Utekám od priateľov, utekám od vyznaní citov, utekám od vzťahov. No tentokrát utekám sama pred sebou.

Dá sa to vôbec?


Nechcem sa predstavovať. Aspoň zatiaľ nie. Nemám na to chuť. Nemyslím, že je to potrebné.
Možno ma spoznáte, možno nie. To nie je podstatné.


Podstatné je, či sa mi podarí utiecť.

°°°°°°°°°°°°