Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Predposledný

1. listopadu 2017 v 22:56 | Ariel
Neviem, to iba mne tak rýchlo ten krásny október ubehol?
Jasné, takto sa mi zdá, že všetko rýchlo ubehlo, no do toho sa nejdem zase púšťať... Ale ten október akosi špeciálne. A tak otváram svoj harry-potterovský (a totálne dospelácky :D) diár a snažím sa zistiť, čo sa to vlastne stalo.

Strašne veľa som pracovala. Na moje pomery. A celkom som to zvládala, i keď ma trochu desí, že ma to tam tak baví a to vlastne iba skladám handry. No a vďaka tomuto som začala obdivovať ľudí, ktorí popri škole pracujú. Lebo je to vážne vyčerpávajúce a to si prácu dávam iba tie dni, keď sa nemám učiť do školy alebo písať nejakú seminárku. Naozaj si neviem predstaviť, že by som tam chodila denne a potom z toho žobráckeho platu mala žiť. (Moja budúcnosť?)
No momentálne mám z čoho žiť, vyciciavam rodičov, ich to teší, mám koľko mi treba, tak prečo vlastne..?

Každý deň po práci sa samej seba pýtam túto otázku, že načo to robím, keď mi nič nechýba, no potom si zakaždým odpoviem rovnako - aby som si niečo dokázala. Aby som sa presvedčila, že viem niečo robiť, že sa o seba dokážem postarať, že viem byť zodpovedná, dochvíľna, aby som sa prekonávala, prekračovala svoje malé bezpečné ihrisko, aby som sa mohla obzrieť a byť na seba pyšná. A som. Takže to plní účel.
Ale na druhej strane mi to strašne veľa berie. Ešte to nie je príliš veľa, ešte sa to dá zvládať, no nemyslím, že to bude na dlho.
Ten čas pre mňa mi zase začína chýbať a keď už nejaký mám, nemám silu ho efektívne alebo potešujúco využiť a som zase len viac a viac nešťastná. A potom padám v špirále dolu a píšem veci ako bola tá posledná.
Ale dnes nie, dnes to má byť šťastné a žiarivé.

Okrem práce som zvládla osláviť svoje narodeniny (celkom obstojne), väčšinu mesiaca som bola chorá, takže som pila menej alkoholu ako zvyčajne, čo je možno dobre, strávila som dosť veľa času s rodinou, priateľom a kamarátmi, čo ma najviac teší. Zjedla som strašne veľa pizze (okrem tej, ktorá mi spadla uprostred Svoboďáku, česť tvojej pamiatke), vypila extrémne množstvo čaju a cítila sa pri tom krásne, lebo v pití čaju je čosi sviatočné. Hladkala som strašne veľa mačičiek a kŕmila ich a fotila ich.. Proste to je skvelé, nemám sa na čo sťažovať po tejto stránke a to nemám momentálne žiadnu mačku. Zvládla som všetky úlohy do školy a pomaly sa učím toľko nestresovať. Takže vlastne úspešný mesiac, či? Možno by som si nemala dávať toľko predsavzatí. Možno by som mala prestať chcieť byť dokonalá a potom sa za všetko cítiť zle. Možno by som mala spomaliť a viac času venovať životu, než jeho plánovaniu.

Možno práve toto by malo byť mojím hlavným predsavzatím na ďalší mesiac.
Ale dám si aj nejaké menšie, pre prípad, že by som sa na konci novembra nevedela rozhodnúť, či som to zvládla.

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

TO DO ~ OKTÓBER

1. Zvládnuť zápočty - a neučiť sa na ne iba večer pred.
2. Pohnúť sa s bakalárkou ďalej.
3. Dokončiť si poznámky do školy.
4. Upratať si izbu.
5. Vyzdobiť si izbu.
6. Vymaľovať izbu.
7. Kúpiť si kalíšok a naučiť sa ho používať.
8. Kúpiť sestre darček na meniny.
9. Kúpiť ocinovi darček na narodeniny.
10. Kúpiť kamoške darček na narodeniny.
11. Ísť na narodeninovú party a mať skvelý kostým.
12. Urobiť si varené víno.
13. Kúpiť si topánky na zimu.
14. Kúpiť aj iné veci, aby som nemrzla.
15. Ísť do IKEA.
16. Čítať viac.
17. Ísť na nové miesto.
18. Tvoriť.
19. Usmievať sa.
20. Hladkať mačičku.
21. Dýchať.

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Ten minulomesačný mám tu. Nie že by tu toho za ten mesiac pribudlo toľko, že by ste sa k nemu museli dlho preklikávať...
Tak vám prajem krásny november, ktorý bude plný tých malých pekných vecí, ako sú úprimné úsmevy, červené líca od mrázu, teplý čaj a spontánne skupinové spievanie Queenu.
Vaša Ariel

 

Strach

30. října 2017 v 15:37 | Ariel
Som niekde tam, som prítomná. Stojím v pozadí a pozerám sa. Mlčím. Nezasahujem. Chcela by som, no zviera ma úzkosť. Neviem sa nadýchnuť. Ľutujem svoje rozhodnutia a zároveň viem, že neboli nesprávne. Počúvam. Hryziem si peru. Zatínam päste. Skrývam slzy. Chcem utekať. Chcem kričať. Chcem nebyť. Chcem byť navždy.

Bojím sa.

A veci sa dejú a ja ich nedokážem zastaviť. Spomaliť. Všetko zrýchľuje. A ja sa trasiem od strachu, že príde koniec. Že je niekde blízko a ja ho nedokážem naplánovať, kontrolovať, ovládať. Tak, ako to robím so všetkým vo svojom živote. Všetko riadiť. Vždy všetko vedieť. Vždy mať pravdu. Všetko robiť najlepšie alebo to nerobiť vôbec. Vidieť budúcnosť.

A ty ma ťaháš späť do reality, učíš, chrániš, miluješ. No čo keď ťa stratím?

Veci sú tak pominuteľné. Životy, momenty. Spomienky.

Všetko strácam. Kedy stratím teba? Raz určite.

Kedy stratím seba? Mám sa vôbec?

♡ We can be heroes, just for one day.. ♡

10. října 2017 v 0:02 | Ariel
Všetko najlepšie k narodeninám, maličká.

(Všetko najlepšie aj tebe, V. ♡ )


Kam dál

Reklama