Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Posledný

28. prosince 2017 v 16:13 | Ariel
Posledný článok v tomto roku.

Mám práve teraz písať seminárku, tak ofc, píšem tu. Taká moja tradícia. Som doma a práve je mi celkom dobre, až na úzkosť z tej seminárky. Asi som si na tie pocity už celkom zvykla, keď s tým nič nerobím.

Je mi celkom dobre, lebo mám život nalinajkovaný. Lebo si veci riadim sama. Lebo mám prvýkrát v živote vlastné mnou zarobené peniaze. Lebo si sama vyberám priateľov a soundtrack k môjmu životu. Lebo jem kedy chcem, koľko chcem a necítim sa previnilo. Lebo moje telo je s tým okej. Lebo mám všetko, čo potrebujem. Lebo mám koho milovať a on mi to vracia.

A to, čo neviem ovládať, pred tým utekám. Pred vašimi debilnými pocitmi, ktoré vo mne vyvolávajú pocity viny. Pred vašimi skurvenými hádkami, ktoré nikam nevedú a mňa už unavujú. Pred vašimi obmedzenými názormi, ktoré nebudem proste počúvať, lebo nemusím. Pred všetkým, čo ma nerobí šťastnou. Pred tým, že sa mi možno rozpadne rodina a možno sa rozpadneme všetci.
Utekám. Zatváram dvere. Lebo viac toho už nezvládam. Mám toho presne po rysku, presne po vyznačenú hranicu. Úplne doplna. Tak, že sa to ešte neprelieva, ale ak fúkneš, rozleješ.

Rozumiete mi?

Na viac sa nezmôžem. Ešte nie. Mrzí ma to.
 

Na hrane

10. prosince 2017 v 22:49 | Ariel
Tentokrát sa mi názov Témy týždňa celkom hodí.

Nedeľa večer a ja som zase tam. Prichádzajúci záchvat úzkosti už cítim v končekoch prstov, tak teda píšem, nech to prestane. Nech mi prestane zvierať hruď. Nech necítim tlkot srdca v palcoch. Nech dokážem zase normálne dýchať.

A prečo vlastne? Akosi začínam pochybovať. O nás dvoch. O mne samej. A o tom, kto vlastne si? Aký si? Si to, čoho som sa vždy najviac bála?

Bojím sa ťa. Čím ďalej, tým častejšie. Bojím sa o teba. Ale možno už trochu menej. Nie si totiž jediný, o koho sa treba báť. A potom mi asi na teba neostáva toľko energie.

Proste neviem, čo sa to deje a fakt stojím na hrane. Na jednej strane sme my dvaja a na druhej som len ja. S niekým? Sama? Záleží na tom? Netuším.

Je to len dnes večer? Bude to ležať na stole aj zajtra ráno? Budem tento pocit so sebou ťahať ďalej? Budem premýšľať, či by mi s iným nebolo lepšie? Či by tebe nebolo lepšie s inou? Či by nebolo všetkým lepšie bezo mňa? Či...

Asi sa to so mnou ťahá už od minulej soboty. A v utorok som dostala facku od reality a teraz sa to už iba stupňuje.
Ale ako vravím, nedeľa večer. Skurvená nedeľa večer. Sunday night blues ako vyšité.

Možno ťa budem v pondelok ráno už zase milovať. Možno budem milovať seba. Možno si už budem vedieť predstaviť milovanie. Možno už budem po nejakom túžiť. Možno sa mi vráti moje telo. Moja duša.

Možno nie. Možno budem takto spokojná. No dnes večer stojím na hrane. A toto počúvam dokola:


A tie slová sú dnes večer o tebe.

Predposledný

1. listopadu 2017 v 22:56 | Ariel
Neviem, to iba mne tak rýchlo ten krásny október ubehol?
Jasné, takto sa mi zdá, že všetko rýchlo ubehlo, no do toho sa nejdem zase púšťať... Ale ten október akosi špeciálne. A tak otváram svoj harry-potterovský (a totálne dospelácky :D) diár a snažím sa zistiť, čo sa to vlastne stalo.

Strašne veľa som pracovala. Na moje pomery. A celkom som to zvládala, i keď ma trochu desí, že ma to tam tak baví a to vlastne iba skladám handry. No a vďaka tomuto som začala obdivovať ľudí, ktorí popri škole pracujú. Lebo je to vážne vyčerpávajúce a to si prácu dávam iba tie dni, keď sa nemám učiť do školy alebo písať nejakú seminárku. Naozaj si neviem predstaviť, že by som tam chodila denne a potom z toho žobráckeho platu mala žiť. (Moja budúcnosť?)
No momentálne mám z čoho žiť, vyciciavam rodičov, ich to teší, mám koľko mi treba, tak prečo vlastne..?

Každý deň po práci sa samej seba pýtam túto otázku, že načo to robím, keď mi nič nechýba, no potom si zakaždým odpoviem rovnako - aby som si niečo dokázala. Aby som sa presvedčila, že viem niečo robiť, že sa o seba dokážem postarať, že viem byť zodpovedná, dochvíľna, aby som sa prekonávala, prekračovala svoje malé bezpečné ihrisko, aby som sa mohla obzrieť a byť na seba pyšná. A som. Takže to plní účel.
Ale na druhej strane mi to strašne veľa berie. Ešte to nie je príliš veľa, ešte sa to dá zvládať, no nemyslím, že to bude na dlho.
Ten čas pre mňa mi zase začína chýbať a keď už nejaký mám, nemám silu ho efektívne alebo potešujúco využiť a som zase len viac a viac nešťastná. A potom padám v špirále dolu a píšem veci ako bola tá posledná.
Ale dnes nie, dnes to má byť šťastné a žiarivé.

Okrem práce som zvládla osláviť svoje narodeniny (celkom obstojne), väčšinu mesiaca som bola chorá, takže som pila menej alkoholu ako zvyčajne, čo je možno dobre, strávila som dosť veľa času s rodinou, priateľom a kamarátmi, čo ma najviac teší. Zjedla som strašne veľa pizze (okrem tej, ktorá mi spadla uprostred Svoboďáku, česť tvojej pamiatke), vypila extrémne množstvo čaju a cítila sa pri tom krásne, lebo v pití čaju je čosi sviatočné. Hladkala som strašne veľa mačičiek a kŕmila ich a fotila ich.. Proste to je skvelé, nemám sa na čo sťažovať po tejto stránke a to nemám momentálne žiadnu mačku. Zvládla som všetky úlohy do školy a pomaly sa učím toľko nestresovať. Takže vlastne úspešný mesiac, či? Možno by som si nemala dávať toľko predsavzatí. Možno by som mala prestať chcieť byť dokonalá a potom sa za všetko cítiť zle. Možno by som mala spomaliť a viac času venovať životu, než jeho plánovaniu.

Možno práve toto by malo byť mojím hlavným predsavzatím na ďalší mesiac.
Ale dám si aj nejaké menšie, pre prípad, že by som sa na konci novembra nevedela rozhodnúť, či som to zvládla.

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

TO DO ~ NOVEMBER

1. Zvládnuť zápočty - a neučiť sa na ne iba večer pred. - bolo to večer pred
2. Pohnúť sa s bakalárkou ďalej.
3. Dokončiť si poznámky do školy.
4. Upratať si izbu.
5. Vyzdobiť si izbu.
6. Vymaľovať izbu.
7. Kúpiť si kalíšok a naučiť sa ho používať.
8. Kúpiť sestre darček na meniny.
9. Kúpiť ocinovi darček na narodeniny.
10. Kúpiť kamoške darček na narodeniny.
11. Ísť na narodeninovú party a mať skvelý kostým.
12. Urobiť si varené víno.
13. Kúpiť si topánky na zimu.
14. Kúpiť aj iné veci, aby som nemrzla.
15. Ísť do IKEA.
16. Čítať viac.
17. Ísť na nové miesto.
18. Tvoriť.
19. Usmievať sa.
20. Hladkať mačičku.
21. Dýchať.

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Ten minulomesačný mám tu. Nie že by tu toho za ten mesiac pribudlo toľko, že by ste sa k nemu museli dlho preklikávať...
Tak vám prajem krásny november, ktorý bude plný tých malých pekných vecí, ako sú úprimné úsmevy, červené líca od mrázu, teplý čaj a spontánne skupinové spievanie Queenu.
Vaša Ariel


Kam dál

Reklama