Nie je ťažké písať, keď sa vieš pozerať.
No niekedy chcem byť slepá.

Obázky

13. září 2017 v 14:52 | Ariel
Mám problém s blogom, neviem zmeniť obrázok na pozadí etc.. som jediná, ktorej to nefunguje alebo je to nejaká blogová chyba?
Prosím pomôžte mi, som zúfalá :D
 

September a moje plány

12. září 2017 v 23:21 | Ariel
Clivý septembrový večer a ja zase píšem.
Sedím sama v izbe, ktorá nie je moja, mám veľa voľného času, žiadne povinnosti a vlastne všetko pre dokonalý večer (okrem zásoby čokolády), no cítim sa zvláštne. Tak nejako prázdne. Neviem, čo mám robiť.
Mám takú nezvyčajne tvorivú náladu. Najradšed by som niečo upiekla, lebo vážne zbožňujem pečenie, no na byte nemám žiadnu formu ani plech na pečenie. Okrem toho mám chuť prerábať, nakupovať, reorganizovať, upratovať... No ako som už spomenula, toto nie je moja izba. A preto len plánujem, ako prerobím tú moju intrákovú a či to bude stačiť na to, aby som mala pocit, že je to tam krásne.
A tak som sa rohodla, že si spravím nechty a niečo napíšem.

Ostávajú mi ešte posledné dva týždne prázdnin do začiatku semestra a ja ich trávim na prázdninách u priateľa = on chodí na nočné, do druhej poobede spí, potom sa chvíľu ľúbime a zase musí ísť do práce. A ja to kvantum voľného času doobeda (hodinu? rada spím..:D) a voľné večery trávim pozeraním Gilmore Girls, precvičovaním francúzštiny, umývaním riadov a srcollovaním všetkých stránok, ktoré poznám.

Premýšľam nad tým, čo všetko by som chcela robiť, ale nič nerobím. Myslím na čítanie, cvičenie, kreslenie, písanie.. Ale aspoň, že myslím :)

A tak som si povedala, že rozhýbem tú lenivú prázdninovú vílu vo mne, pripravím ju na pravdepodobne najťažší rok v jej živote a budeme spolu šťastné. Lebo nič pre mňa nie je krajšie ako zaspávať s pocitom, že som spokojná sama so sebou. A aj keď už je dvanásteho, pokúsim sa splniť si tento TO DO list a zase si trochu zorganizovať život :)


~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

TO DO ~ SEPTEMBER

1. Upratať si v stolíku pred začiatkom školy
2. Prečistiť si šatník
3. Urobiť si novú nástenku
4. Kúpiť farbu na nábytok
5. Kúpiť sestre darček na narodeniny/priateľovi na meniny
6. Kúpiť si električenku
7. Kúpiť si nový rúž z NYXu
8. Kúpiť si aj nejaké oblečenie, nie iba kozmetiku
9. Piť každý deň čaj + veľa vody
10. Jesť každý deň ovocie
11. Cvičiť aspoň 5x 15 minút
12. Zapisovať si každý deň do diára
13. Dočítať Doriana
14. Prečítať ešte jednu/dve knihy
15. Ísť na rande do IKEA
16. Stretnúť sa s priateľmi
17. Ísť na nové miesto
18. Hladkať mačičku

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

18 bodov - čiže jeden na každý deň, ktorý mi ostáva do konca mesiaca. Snáď sa mi to podarí.
Ale dnes ešte nie, dnes si budem užívať môj clivý večer, počúvať smutnú hudbu, pozerať Gilmore Girls a myslieť na to, že som si tie nechty ešte stále nespravila.

Majte sa krásne.


Drísty o mne a o mne

26. června 2017 v 22:46 | Ariel
Ani neviem, prečo nepíšem.
Asi mi už nie je tak zle.
To je samozrejme pozitívum, ale úprimne? Mala som tie moje sračky rada. Rada som sa brodila svojimi patetickými probémami, rada som sa vŕtala v hovadinách, rada som sa ľutovala a rada to robím stále.
Iba už akosi nie je na čom.

Nahovno, čo?

Dnes som bola 8 hodín v práci (haha nie, ja nepracujem, kto by ma platil.. bola to prax). A vážne si neviem predstaviť, že takto budem raz bežne existovať. Každý deň od deviatej do piatej a potom domov a večera na rýchlo a ku filmu a zaspať, vstať, nahádzať niečo na seba/do seba a zase dokola. Asi som na toto ešte príliš maličká.

A v sobotu som sa zrúbala na sračky. Totálne. A ovracala som si posteľ a mamka to po mne utierala. Bodíky pre mňa. Akosi stále zabúdam, že ten náš alkohol v baroch je proste niečo iné, ako keď to pijeme z fľašky na intráku. Takže teraz doma hrám dobrú a slušnú a že nemám problém s alkoholom a že toto sa mi nestáva. Ale kde je pravda? Keď tak čítam tú moju opitú báseň dva články dozadu, tak ani sama neviem. Ale tvárim sa, že som nad vecou.

Okrem toho som v ten večer dostala ďalšie vyznanie lásky, ale nie od môjho muža. Neviem, prečo mi toto musia vešať na nos. Vážne, diki nie. Snažil sa ma presvedčiť, že on je lepší a ten pravý pre mňa. Veľa pije, tak to možno bude pravda, ale ja už som po uši zahľadená inde. Dobre viem, prečo sa mi toto deje. Všetci mi to hovoria. Vraj sa neviem správať k mužom. Vraj ich namotávam. Lebo sa rada ľudí dotýkam (nič sexuálne v tom nehľadaj) a hľadím im do očí a počúvam ich a hrám pred nimi na pohároch a tak. Asi to znamená, že by som sa nemala cítiť tak uvoľnene, ale ja to proste neviem inak. Možno sa mi to takto páči. Ale nepáči sa mi im ubližovať. Pravdou je, že zbožňujem ich pozornosť a záujem a lichotí mi to. Komu nie? Ale asi by som to nemala vyhľadávať, keď to už mám. Toho sa bojím najviac. Že ublížim jemu a utopím tú prekrásnu dušu. To by som asi nezvládla. Takže pre neho a pre našu lásku slávnostne prisahám, že sa budem snažiť správať ako ostatné dievčatá, ktoré majú priateľov a budem sa snažiť zmeniť to decko vo mne, ktoré je až príliš spontánne.

Už nejaký ten týždeň mám prázdniny a moje summer body ešte nie je ready, aj keď som plánovala pravidelne cvičiť. A plánovala som pravidelne čítať, piť viac vody a chodiť skôr spať. Haha. Ale stále to plánujem.

To je všetko. Vlastne nič zvláštne sa nedeje a ani neviem, prečo píšem práve dnes. Len mi to strašne chýba.
Chýbajú mi blogoví priatelia. Chýba mi V. a mnoho ďalších, ktorí sa už dlho neozvali a ani ja im. Nerada strácam blízke duše.
Dúfam, že sa máte lepšie.

S láskou,
Ja

Kam dál

Reklama